Všetky predmetné vetvy korenia v Rajci. Ako sme už spomínali, ich členov sme ani
raz nenašli v súpisoch obyvateľov venujúcich sa poľnohospodárstvu. Preto si
myslíme, že už v skorom období sa venovali remeselníctvu, či iným činnostiam.
Na základe pozbieraných údajov si o jednotlivých členoch rodu vieme utvoriť
pomerne dobrý obraz. Všetci boli evanjelického vierovyznania. Matrične boli
vedený v Súľove
(Szulyó),
nakoľko v Rajci evanjelici disponovali iba modlitebňou.
Genealógiu číslo I. vieme predstaviť iba v jednotlivých častiach.
Osoby z
I/a. rodokmeňa
boli remeselníci (obuvníci, sedlári, kožušníci atď.). V skúmanom období každý
remeselník vlastnil aj pozemky a choval dobytok.
Nástupom 20. storočia sa však pôvodné remeslo z hľadiska vyžitia stalo
nedostačujúcim, v dôsledku čoho mnohí odišli za prácou do Ameriky. Jeden z
členov rodu sa pred 1. Svetovou vojnou tiež vybral za prácou a vďaka 7 rokov
strávených v Amerike si neskôr mohol dovoliť kúpiť na rajeckom námestí dom.
Iróniou osudu je, že dom v ktorom potom vykonával svoje remeslo bol po II.
svetovej vojne zoštátnený. Jeho deti sa napokon dali do radov intelektuálov.
(pomalý štart na kliknutie)
Osoby z
rodokmeňa č. I/b
boli tiež charakteristické remeslom. Bol medzi nimi súkenár,
výrobca karpitov, remenár, sedlár, obuvník, klobučník, stolár atď. Patrili k
nábožensky založeným, usilovným vykonávateľom svojho remesla, ktorí si dali
záležať na poctivej robote a tento prístup očakávali aj od ostatných členov
svojich rodín. Jeden člen rodu, ktorý sa dostal do Edelényu a neskôr do Miskolca
bol výrobcom karpitov. Medzi jeho potomkami sa nachádzal stolár, vozár, kováč,
klobučník atď.
Chudoba aj v prípade tejto vetvy donútila niektorých členov dať sa na cestu do
Ameriky, z ktorých sa neskôr dvaja vrátili domov.
Predmetné dve vetvy sa spojili sobášom
Emílie a Ernesta
Sztányayho, ktorých potomkov znázorňujeme v časti rodostromu II./b.
(pomalý
štart na kliknutie)
Členovia rodu žijúci v
20. storočí sa v prípade oboch predmetných vetiev vyznačovali väčšou
migračnou aktivitou. Zároveň sa rozšírila paleta ich povolaní. Medzi šikovnými
robotníkmi tak nachádzame aj vynikajúcich intelektuálov, učiteľov, inžinierov,
lekárov, zverolekárov atď.
Najstarší známi členovia vetvy znázornenej
v
rodostrome č. II boli členmi miestneho komposesorátu v Trnove (maď. Tarnó) ako
vlastníci štvrtinovej usadlosti. V druhej generácii sa však objavujú aj
remeselníci (kolesár, čižmár). V neskorších generáciách sa viacerí zaoberali
kníhviazačstvom. Vďaka jednému z jej príslušníkov sa aj táto vetva dostala do
Ameriky.
Nakoľko odrodilcov z Trnova sa nám doteraz nepodarilo skontaktovať, znázornený
rodostrom nie je kompletný.
|
|
|
(pomalý štart na kliknutie) |
20. storočie bolo aj v prípade tejto vetvy charakteristické
migráciou jej členov. Rovnako tu nájdeme aj výkon viacerých povolaní, a nástup
intelektuálov.
Podrobné údaje osôb sa nachádzajú v
spoločnom rozrode
(„prastrome“) č. I-II. . K lepšej orientácii
slúži pripojený register mien a obcí. Mená sú uvedené v tvaroch nachádzajúcich
sa v príslušných matrikách.
Pre
prístup k databáze kliknite
na podčiarknutý text.
Nakoľko predmetní členovia rodu sú Slováci žijúci na Slovensku, ich životopisy
uvádzame
aj po slovensky.
