Na
hornatých krajinách obývaných slovanmi sa lokality s názvom Stráň, Stráne
a pod. vyskytujú pomerne často. Samotné slovo má v rôznych jazykoch význam
briežka, svahu ale aj krajiny. Jednou z najznámejších lokalít je
mestská časť starej Prahy, tzv. Malá Strana,
nachádzajúca sa medzi katedrálami Sv. Juraja a Sv. Mikuláša.
 |
|
Prága -Malá Strana |
Lokalita Stráňany (Sztranya, Sztranyán) sa nachádzala aj neďaleko
Zemplínskeho hradu v rozmedzí Michaloviec (Nagymihály), Vrbnice (Füzesér),
a obce Staré (Sztára). Podľa
týchto miest si členovia príbuzných rodín písali aj predikáty.
Najviac lokalít s podobným názvom sa vyskytuje na území bývalej Trenčianskej
stolice. Južne od Púchova sa pri údolí Váhu nachádza vrch nazývaný podobne spolu
s obcou ležiacou pod ním. Severne sa pri Žiline nachádzajú Stráňavy
(predtým Stráne, Straňava). Obec Stránske pri Rajci v minulosti tiež
niesla názov Stráňa.
Podľa
Stráňav si v priebehu 15.-17. storočia písali mnohí svoje pedikáty, či
priezviská. Je však celkom možné, že ide o príslušníkov toho istého rodu,
používajúcich svoje priezviská v rôznych latinských, slovenských či
maďarských podobách. Takáto prax by nebola pre dané obdobie ničím výnimočná.
Napríklad Stárayovci z Michaloviec (de Nagymihály, Nagymihályi) občas podľa
svojho predikátu používali priezvisko Nagymihályi, dokonca jedna vetva pri tom
aj zotrvala. Miklós Sztranyavszky doložený ešte aj v roku 1663 používal
svoje priezvisko po nobilitácii v roku 1636 v podobe Sztránszky. Jeho príbuznosť
o jednu generáciu mladším Györgyom Sztrányaym nie je dokázateľná.
Azda pri tom treba spomenúť, že pravidelné opakovanie sa krstných mien György
(Juraj) a Miklós (Mikuláš) sa podľa našich vedomostí vyskytuje medzi rodmi
nesúcimi podobné priezviská iba v prípade našej vetvy, a to už v trvaní 350
rokov.
Prvým známym nositeľom nášho priezviska (ešte vo funkcii predikátu) bol
János Labuth zo Stráňav.
Doložený je v roku 1477, kedy ako jeden z
najváženejších richtárov okolia vystupoval ako sudca v spore vedenom medzi
bratmi Podmaniczkých, Strečnom a Žilinou. Jeho osobu tiež spomínajú archívy
rodov Pongrácz a Esterházy, viackrát sa s ním stretávame aj ako so svedkom
v sporových záležitostiach. Jeho majetky nie sú známe, no na Stráne poukazuje
predikát rodu z ktorého pochádzal.
Faktom je, že s priezviskom Labuth sa v uhorských podmienkach od 16. storočia
nestretávame. Naopak, vznik priezvisk Sztrányay (Stáňai), Sztránszky (Stráňský),
Sztranyovszky, (Straňovský) možno datovať do obdobia 17. storočia.
V latinských prameňoch sa priezvisko nášho rodu vyskytuje v podobe Sztrányay. V iných
prameňoch, ktoré máme k dispozícii (listy, spisy, matriky) sa vyskytujú viaceré
písané podoby, napr.:
Sztraniaij,
Sztranýaÿ,
Sztranyay,
Sztraniai, Stranai, Stranay, Sztranyai,
Sztraniai,
Sztraniaÿ,
Stranaj.
|
|
|
|
Sztániaj Giörgj 1672
|
|
|
|
Sztrániai Ferencz 1704.
|
|
|
|
Franciscus Sztranyay 1706
|
|
|
|
Sztranyay György 1704.
|
|
|
Georgius Sztranyay
vystupujúci
pri
potvrdení donácie
v roku 1665 sa spomína ako “Egregius”, čiže človek znamenitý, slávny.
V roku 1696, pri
vstupe
jeho dcéry Magdalény do ženskej rehoľe Klarisiek je už uvedený ako “Urodzený
a slávny pán”.
Vo varínskej
matrike
vystupuje v osemdesiatych rokoch 17. storočia ako krstný otec. Uvádza sa ako
“Generosus Dominus”, tj. urodzený pán.
V sobášnej zmluve
jeho syna (z roku 1704) sa rodové priezvisko vyskytuje spolu s rovnomenným
predikátom v podobe sztranyai Sztranyay.
V medzivojnovom období 20. storočia dvaja bratranci z rodu používali dva rôzne
predikáty: „trencséni“ (z Trenčína) a „egregi“ (z Egregu).
Predikáty používali pravdepodobne inšpiráciou zo starších rodových písomností.
Od 20. storočia slovenské vetvy rodu používajú priezvisko v podobe Stráňay
alebo Stráňai. Maďarské vetvy si priezvisko píšu v podobách Sztrányay
a Sztrányai. V období socializmu sme zaznamenali problematickosť písania
priezviska na konci s „-y“.
